Z rekordov o Slovensku
BANÍCTVO
Najvýznamnejšia banská a mineralogická oblasť
Banskoštiavnický rudný revír. Ťažba najmä zlatých, strieborných, medených, olovených a zinkových rúd tu prebieha nepretržite od staroveku.
Najväčšou rudnou žilou je žila Špitaler na ložisku Banská Štiavnica... Žila bola intenzívne dobývaná od stredoveku až do súčasnosti (zlato, striebro, poly metalické rudy) a v čase najväčšieho rozkvetu ťažby bola nazývaná Matkou všetkých žíl sveta.
Najväčšou povrchovou deformáciou, ktorá vznikla činnosťou človeka – baníka a prírodných činiteľov je kremnický Šturec. Prepadlisko dlhé 700 m, široké 200 m a hlboké 120 m vzniklo zosunutím strednej časti vrchu Schulersberg pri zemetraseniach v rokoch 1443 a 1578 rozsiahlych vydobytých priestorov po ťažbe zlata v ústrednej časti žilného systému Hlavnej a Schrämenovej žily. Podľa výpočtov obsahuje závalové pásmo významné geologické zásoby zlatonosnej rudy (vyše 1,2 mil. ton).
Najteplejšou baňou bola šachta František (hĺbka 573 m) v Banskej Štiavnici. Príčinou vysokej teploty ovzdušia v banských dielach (vyše 30°C) bol výver terminálneho prameňa (sulfaticko-zemitá minerálna voda s teplotou asi 50°C a výdatnosťou 1000 1.min ̄ ¹ na IV. hlbinnom obzore. Výstupnou cestou termy bola dobývaná žila Grüner, ktorá je významným zlomovým pásmom. Robotníci tu vydržali pracovať iba nahí a starí haviari si vo vodných jamách liečili choroby kĺbov. Po skončení ťažby termálna voda šachtu zatopila.
Najznámejšie ložisko kamennej soli
Solivar pri Prešove
Vystupuje na ploche asi 25 km² v 5-30 m mocných polohách v neogénnych morských slienitých íloch. Ťaží sa nepretržite od roku 1572, po zatopení bane v roku 1752 vo forme soľanky. Najväčšie ložisko kamennej soli je Zbudza pri Michalovciach. V súčasnosti sa pripravuje k ťažbe.
Najväčšie ložiská železných rúd
Oblasť Spišskogemerského rudohoria
Ložiská Nižná Slaná a Rudňany. Pred rokom 1989 sa tu ťažili asi 2 milióny ton železnej rudy (hlavne siderit) ročne, v súčasnosti ťažba klesla na 900 tisíc ton.
Najvýznamnejšia nerastná surovina
Magnezit
Vytvára pás ložísk, ktorý sa tiahne v dĺžke 150 km oblúkovite medzi Lučencom a Košicami. Jeho zásoby sa odhadujú na takmer 800 miliónov ton (1988), čo predstavuje okolo 8 % celosvetových zásob. Po Rakúsku má Slovensko najväčšiu ťažbu v Európe. Najvýznamnejšie ložiská sú Podrečany, Burda, Lubeník, Jelšava a Bankov. Slovensko patrí medzi najväčších svetových producentov magnezitových výrobkov.
Jediný meteorit nájdený na našom území v tomto storočí
Lokalita Rumanová pri Seredi – august 1994
Kameň bol nájdený pri poľnohospodárskych prácach a zdal sa nevšedný tvarom a váhou. Po preskúmaní odborníkmi bol identifikovaný ako kamenný meteorit s hmotnosťou 4,3 kg. Viaceré nálezy meteoritov z územia Slovenska pochádzajú z minulého storočia a sú uložené v múzeách v zahraničí. Najväčší z nich s hmotnosťou 73,6 kg (r. 1814 Lenartov, západne od Bardejova) je uložený v národnom múzeu v Budapešti.
Najhlbšie vrty
Naftové vrty Š-12 v Šaštíne – 6505 m a LNV-7 pri Lakšárskej Novej Vsi – 6405 m (Záhorská nížina).
Použitá literatúra
ONDREJKA, Kliment. Rekordy Slovenska. Príroda. Bratislava: MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 1997.
