Choď na obsah Choď na menu

Z rekordov o Slovensku

 

Najvzácnejší minerál – jediný drahokam

Drahý opál z náleziska Dubník v Slanských vrchoch

Ťažil sa už od rímskych čias do začiatku 20. storočia z drobných dutín a trhlín v neogénnych vulkanických horninách – andezitoch. Opál je amorfná (nekryštalická) odroda kremeňa s obsahom vody. Takáto špecifická forma je charakteristická veľmi pestrou škálou farieb. Najkrajší kus sa našiel v roku 1775 v koryte potoka. Má hmotnosť 607 g a je uložený vo Viedni. Iné odrody opálu, ktoré však nedosahujú hodnotu drahokamov (opál mliečny, voskový, drevený, hyalit) sú známe z mladých vulkanických hornín celého Slovenska. Zaujímavé sú opalizované kmene stromov z okolia Banskej Štiavnice. V Brhlovciach sa našli kmene i viac ako 2 m dlhé, s priemerom do 1 m v andezitovom tufe.

Najstaršie získavaný kov na území Slovenska

Zlato

Svedčia o tom ... pliešky podobné minciam pochádzajúce z Veľkých Raškoviec a Tibavy pod Vihorlatom. Ide o nálezy z hrobov spred 4000-3600 rokov pred Kristom (stredný neolit). Sú súčasne s najstaršími zlatými predmetmi z Mezopotámie.

Najrozsiahlejšie ryžoviská zlata sa nachádzali v náplavoch pretínajúcich kryštalické komplexy v Tribči (Zlatno), Považskom Inovci (Zlatníky), Nízkych Tatrách (Partizánska Ľupča, Jasenie) a Stolických vrchoch (Kokava nad Rimavicou)

Najdôležitejšie ložiská zlata Kremnica

V 14. storočí sa v kremnických baniach vyťažilo okolo 130 kg zlata ročne, postupne vzrástla ťažba na 200 kg ročne, v 18. storočí poklesla na 120 kg zlata a 4000 kg striebra. V povojnových rokoch až do zastavenia ťažby v roku 1971 sa vyťažilo spolu 2195 kg zlata a 2730 kg striebra.

Najvyššie situovanými banskými prácami sú opustené zlaté bane na Kriváni vo Vysokých Tatrách. Systém štôlní, v ktorých sa dobývala v 15. – 18. storočí zlatonosná ruda, leží v oblasti Priehyby, vo výške 1800 – 2000 m n. m. Pre extrémne poveternostné podmienky bolo možné v baniach pracovať iba tri mesiace v roku.

 

Použitá literatúra

ONDREJKA, Kliment. Rekordy Slovenska. Príroda. Bratislava: MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 1997.