Cirkevný historik prof. Jozef Špirko
Regionálne historické bádanie Spiša, Oravy a Liptova sa spája s menami viacerých kňazov spišskej diecézy. Spomeňme aspoň Štefana Hýroša, Jozefa Kohutha, Matúša Pajdušáka. Štefana Mišíka, Jozefa Hradského a Jána Vencku. Osobitnú pozornosť si zasluhuje cirkevný historik prof. Jozef Špirko.
Jozef Špirko sa narodil 2. apríla 1896 v Spišskom Podhradí (okr. Spišská Nová Ves). Základné vzdelanie i osobný vzťah k regionálnym i cirkevným dejinám nadobudol vo svojom rodisku, kde strávil detstvo, pod starobylým Spišským hradom a v susedstve Spišskej kapituly. Gymnázium navštevoval v Levoči a v Rožňave. Teológiu študoval ako pázmánista na univerzite vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 25. júla 1920.
Ako kaplán pôsobil v Zázrivej (r. 1920). Roku 1921 ho preložili za kaplána do Kežmarku, kde ako katechéta učil na evanjelickom gymnáziu až do roku 1927. Titul doktora teológie získal roku 1925. Z Kežmarku prešiel do Spišskej Kapitoly, kde na tamojšej bohosloveckej vysokej škole prednášal cirkevné právo a cirkevné dejiny a roku 1931 aj dogmatiku. Roku 1928 bol vymenovaný za cirkevného sudcu. Cirkevné dejiny a cirkevné umenie prednášal ako docent na Katolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave (habilitoval sa 26. marca 1943). Roku 1944 bol vymenovaný za kanonika Sídelnej kapituly v Spišskej Kapitule. Od roku 1952 pôsobil ako správca farnosti vo Fričovciach (okr. Prešov), kde umrel 30. októbra 1954.
Zameriaval sa predovšetkým na otázky zo všeobecných cirkevných dejín. V Kultúre publikoval obsiahly článok „Ku 400. výročiu Spoločnosti Ježišovej“ (Kultúra 13, 1941, č. 5 – 6, s. 193-200), ako aj úvahu „Úlohy cirkevného Dejepisectva“ (Kultúra 14, 1942, č. 1, s. 13-17). Aj v Duchovnom pastieri sa zamýšľal nad otázkami cirkevných dejín v obsiahlom príspevku „Zásady cirkevného dejepisectva“ (Duchovný pastier 27, 1948, č. 1, s. 3-5 a č. 2, s. 55-59). Z ďalších jeho prác z oblasti cirkevných dejín spomenieme aspoň publikáciu Snem v Tridente (Košice 1947).
Najrozsiahlejším vzácnym dielom prof. Špirku sú Cirkevné dejiny, s osobitným zreteľom na vývin cirkevných dejín na Slovensku I. – II. (Martin 1943). Dva objemné zväzky Cirkevných dejín sú bohato ilustrované. Autor pri spracovaní všeobecných cirkevných dejín uplatnil pragmaticko – genetickú metódu. Osobitnú pozornosť venoval aj slovenským cirkevným dejinám a na konci jednotlivých období všeobecných dejín uviedol prehľady slovenských cirkevných dejín. Prof. Špirko zostavil uvedené dielo ako učebnicu cirkevných dejín pre poslucháčov teológie. V úvode okrem iného píše, že jeho práca „má byť spoľahlivým vodidlom študujúceho teológa na spletitom poli cirkevnej minulosti. Súčasne je autorovým vyznaním a verejným účtovaním z jeho učiteľského účinkovania“.
Druhý okruh problémov, ktorému sa dlhý čas venoval, tvorilo obdobie patristickej literatúry. Zostavil výbornú príručku patrológie, ktorú publikoval v Prahe: Patrologia – Život, spisy a učenie svätých otcov (r. 1939) a v Trnave: Patrologia – Život, spisy a učenie svätých otcov (r. 1950). Redigoval edíciu Spolku sv. Vojtecha v Trnave „Ad fontes“, v ktorej vyšli tlačou tieto preklady: Vyznania sv. Augustína (r. 1949), Život blahoslaveného Antona od sv. Atanáza (r. 1950), apológia Marka Minucia Felixa Oktávius (r. 1950), ďalej Putovanie mysle k Bohu od sv. Bonaventúru (r. 1950) a Cesta spásy od sv. Alfonza Mária Ligouri (r. 1950).
Prof. Jozef Špirko sa živo zaujímal o vzácne historicko – umelecké pamiatky, ako aj o dejiny svojho rodného kraja – Spiša. Postupne uverejňoval fundované štúdie a publikácie: Umelecko – historické pamiatky na Spiši – I. Architektúra, Spišská Kapitula 1936. – Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1431 – 62), Levoča 1937. – Starý kláštor minoritov v Levoči, Martin 1940, - Starostlivosť Spišiakov o umelecké pamiatky s osobitným zreteľom na činnosť dr. Jána Vajdovského. In : Historický sborník Matice slovenskej 20, 1942, s. 93 – 109. – Výtvarné pamiatky Spišskej Kapituly, Martin 1943. – Výchova kňazstva na území spišskej diecézy. Dejiny spišského seminára. In : Spišský kňazský seminár v minulosti a prítomnosti, Spišská Kapitula 1943, s. 65 – 169. – Začiatky spišského biskupstva. Snahy v minulosti o jeho utvorenie. In : Mons sancti Martini, Ružomberok 1947, s. 19 – 53.
Pozornosť si ďalej zasluhuje Špirkova publikácia o spišskom historikovi Jozefovi Hradskom (r. 1946), v ktorej zaznačil bibliografiu Hradského historických prác. Aj poslednú publikáciu venoval spišskému historikovi: Štefan Mišík – Životopis, (Trnava 1950).
Štúdie a vedecko – populárne články publikoval v časopisoch a zborníkoch: Duchovný pastier, Historica Slovaca, Historický sborník Matice slovenskej, Katolícke noviny, Kultúra, Nová práca, Obroda, Pero, Slovenský východ, Spišské hlasy, Spišské noviny, Svojina, Verbum, Vysoké Tatry.
Prof. Jozef Špirko vyoral hlbokú brázdu na poli všeobecných cirkevných dejín, slovenských cirkevných dejín i dejín sakrálneho umenia na Slovensku.
Dr. ANTON BAGIN
Zdroj: Pútnik Svätovojtešský, kalendár na rok 1991, ročník 118.
