MARTIN BENKA
(20. 9. 1888 Kostolište, býv. Kiripolec, o. Malacky – 28. 6. 1971 Martin)
Maliar a ilustrátor, zakladateľ slovenskej výtvarnej moderny
Vyučil sa za maliara a natierača v Hodoníne. Neskôr bol tovarišom vo Viedni. Roku 1909 začal študovať u krajinára Alojsa Kalvodu v Prahe. Už v r. 1912 vystavoval v Rudolfíne a 1913 so Združením výtvarných umelcov moravských v Hodoníne, neskôr najmä so Spolkom slovenských umelcov. Do roku 1939 žil v Prahe, ale pravidelne prichádzal za inšpiráciou na Slovensko. Roku 1940 zakladá a vedie Oddelenie kresby a maľby pri SVŠT v Bratislave a r. 1941 odchádza natrvalo do Martina. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Impresionizmus a secesia boli podnetmi začiatkov Martina Benku. Benkove prvé práce boli krajiny najmä z českého, moravsko-slovenského i oravského prostredia (Prosba za úradu, 1920; Rieka Orava, 1920). V 20 rokoch začína spájať krajinársky motív s človekom (Zo žatvy, 1923; Horský roľník, 1925). Osobitnú expresívnosť, dekoratívnosť a farebnosť čerpal z ľudového výtvarného, slovenského a hudobného umenia. Po roku 1930 Benkovo tvorivé úsilie vrcholí. Dotvára plošný monumentálny sloh výtvarnou skratkou (Drevorubači pod Salatínom, 1931; Na pole, 1933 – 1934; K salašu, 1933 – 1934; Krajina z Terchovej, 1933 – 1934; Dve ženy, 1933 – 1934). Obdobie druhej svetovej vojny vypĺňa sústavnou prácou (Kosci, 1941; Odolnosť, 1942; Ohlas vrchov, 1942). Po roku 1945 maľuje cyklus obrazových poém o Slovenskom národnom povstaní.
Okrem maľby tvoril Benka v rozličných výtvarných druhoch, ako vo voľnej a úžitkovej grafike, v knižnej ilustrácii a v monumentálnych disciplínach (triptych na oltári sv. Jána pre Spišskú Kapitulu, 1942; návrhy na sgrafito pre Slovenské národné múzeum, Martin 1938 a pre budovu Okresnej sporiteľne v Martine, 1939). Je autorom návrhov na obrazy z leptaného skla pre piešťanský most podľa projektu E. Belluša (1932) i návrhu novej opony pre Divadlo SNP v Martine. Ilustroval literatúru pre deti a mládež (napr. Dobšinského zbierku ľudových rozprávok), ako aj odbornú literatúra (252 kníh). Venoval sa aj hudbe, osvojil si základy kompozície, ťažisko jeho hudobného pôsobenia spočívalo v husliarstve (výrobca a zberateľ huslí).
Roku 1973 sprístupnilo SNM v Martine Múzeum a galériu M. Benku. SFVU udeľuje každoročne Ceny a odmeny M. Benku za výnimočné dielo.
„Ako Slovana hnala ma túžba i potrebnosť mať istotu z poučenia, ktoré nadobudnem z poznania slovenského umenia. Považoval som za veľmi dôležité poznať výtvarné umenie na jeho mieste, v jeho domovine, v jeho prostredí, v miestach jeho vzniku oboznámiť sa aj so životom každodenným, s kultúrou a so všetkým, z čoho umenie vyrástlo a jestvovalo.“
(Martin Benko: O umení. Bratislava 1980)
Literatúra:
FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997, s. 131.
