Choď na obsah Choď na menu

Štefan Marko DAXNER

(26. 12. 1822 Tisovec, o. Rimavská sobota – 11. 4. 1892 tamže)

Politik, národovec, publicista

Ľudovú školu vychodil v Tisovci, nižšie gymnaziálne triedy absolvoval v latinskej škole v Ožďanoch a v Spišskej Novej Vsi, potom študoval v Rožňave, Bratislave a v Prešove. V r. 1843-1846 bol advokátskym koncipientom v Rimavskej Sobote, Tisovci a v Pešti, kde r. 1846 zložil advokátsku skúšku a otvoril si advokátsku kanceláriu v Tisovci.

Počas revolučných udalostí Daxnera uhorské orgány od októbra 1848 až do januára 1849 väznili v Plešivci (tu bol štatariálnym tribunálom odsúdený na trest smrti, ale rozsudok zmenili na žalárovanie) a v Pešti. Po vyslobodení z peštianskeho väzenia sa Daxner od januára do novembra 1849 aktívne zapojil do Slovenského povstania ako kapitán slovenského dobrovoľníckeho zboru, bol účastníkom zimnej i letnej výpravy cisárskych vojsk proti maďarským gardám. Ako štátny úradník pôsobil v Rimavskej Sobote, Košiciach, v Novom Meste pod Šiatrom ... a v Nagykálló. Až r. 1861 sa opäť vrátil do Rimavskej Soboty, kde sa stal druhým podžupanom Gemersko-Malohontskej župy, ale r. 1865 ho vo funkcii prísediaceho zmenkového súdu preložili do Debrecína. R. 1872 požiadal Daxner o penzionovanie a usadil sa v rodnom Tisovci. Pochovali ho v Tisovci, r. 1979 previezli jeho telesné pozostatky na Národný cintorín do Martina.

Ako jeden z popredných protagonistov štúrovského hnutia, memorandovo-matičného obdobia a Slovenskej národnej strany agilne participoval na vzniku modernej, právne a ideologicky argumentačne podloženej slovenskej politickej koncepcie, ktorá deklarovala svojbytnosť a samostatnosť slovenského národa. Zásadne sa podieľal na tvorbe základných štátoprávnych dokumentov Slovákov: r. 1848 Žiadostí slovenského národa a r. 1861 Memoranda národa slovenského, ktoré až do r. 1918 tvorili programovú politickú platformu Slovákov. Daxner patril medzi najvýznamnejších slovenských novinárov, venoval sa tvorbe politiky angažovanej publicistiky, ktorou prispieval najmä do Pešť budinskýchvedomostí (1861 – 1870). R. 1862 bol spoluzakladateľom a dozorcom slovenského ev. patronátneho gymnázia v Revúcej.

 

Literatúra:

FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.