Fakty z náboženského života z 15. storočia na Slovensku
Bratislavský snem odhlasoval kráľovi Žigmundovi neobmedzené patronátne právo nad cirkvou (1404), čo mu umožnilo vymenovať zoborského opáta Hynka za nitrianskeho biskupa. Nitriansky kanonik Ján Laurini sa počas štúdii v Prahe pridal k stúpencom Jána Husa (1415), za čo mu nitriansky biskup odobral všetky benefícia. (Hus bol nespravodlivo odsúdený, lebo bludy, ktoré mu vytýkali, nehlásal. Ale ležal v žalúdku tým, ktorých pranieroval za nemravný život. – pozn. red.*)
Husitské výpravy na Slovensko (1428 – 1434) boli odpoveďou na križiacke výpravy, ktoré proti ním podnikol cisár Žigmund. Súčasťou husitských výprav boli „učené dišputy“ v mestách a šírenie husitskej vierouky medzi obyvateľstvom. Prvýkrát vtrhli na Slovenské územie pod vedením Prokopa Holého (táboriti) začiatkom roku 1428. Pri Skalici porazili vojsko Ctibora z Beckova a plienili Záhorie až po Bratislavu, odkiaľ smerovali cez Senec, Veľké Kostoľany a Nové Mesto nad Váhom naspäť na Moravu. V apríli a v máji 1430 husitské vojská (sirotkovia) drancovali Považie až po Trnavu. Pri ústupe s bohatou korisťou ich pri Šintave porazilo vojsko cisára Žigmunda. Nenahraditeľné kultúrne a historické škody spôsobil vpád husitských vojsk roku 1431 na Spiš (z Poľska). Vyplienili kartuziánky kláštor v Lechnici a celé údolie rieky Poprad, dobyli a podpálili Levoču. V septembri 1431 vpadli z Tešínska na Žilinu, plienili Liptov, Prievidzu a Topoľčany až po Nitru, ktorú dobyli. Potom ohrozovali južné Slovensko až po Levice. Pri Ilave však utrpeli zdrvujúcu porážku. Na jar 1433 vpadli husiti cez Sliezko a Poľsko na Spiš a Šariš. Dobyli Kežmarok, viaceré kláštory (zničili pamiatky, knihy a archívy), spustošili Liptov, Turiec a zmocnili sa kremnickej mincovne. V roku 1434 sa uskutočnil výpad z husitmi obsadenej Trnavy smerom na Bratislavu. Vypálili Svätý Jur a cez Žitný ostrov sa dostali až k Šuranom.
Uhorský snem (1449) požiadal pápeža Mikuláša V. o pomoc proti českým vojskám Jana Jiskru, ktoré rozširovali husitské učenie vo východoslovenských mestách. Kráľ Matej Korvín uznal východných kresťanov za samostatnú cirkev s biskupom v Mukačeve (1463).
Ján Vitéz zo Sredny (1405 – 1472) – uhorský politik, cirkevný hodnostár chorvátskeho pôvodu. Prvý významný predstaviteľ humanizmu v Uhorsku. Ako ostrihomský arcibiskup (1465 – 1472) a kardinál bol zároveň biharským a ostrihomským županom. Viedol viaceré diplomatické rokovania. Na ríšskom sneme vo Viedni roku 1455 vyzval ako zástupca Uhorska na spoločnú obranu proti Turkom. Zaslúžil sa o zvolenie Mateja Korvína za uhorského kráľa. Neschvaľoval však Korvínovu protičeskú politiku a intrigoval s Jagelovcami. Udržiaval kontakty s talianskymi humanistami a aktívne prispel k založeniu prvej našej univerzity, Academie Istropolitany v Bratislave a stal sa jej prvým kancelárom.
Koncom 15. storočia vznikali tlačené odpustkové listiny. Jednou z nich bola listina pre bratislavského kanonika Hana.
(MULÍK, Peter. Náboženský život. In: Bartl, Július., Benža, Mojmír. a kol. Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., 2006. 62 s.)
*Viac o Husovi tu: Kniha M. Jan Hus – antiklerikál a katolický mučedník:
1. varianta , 2. varianta (kniha)
