Fakty z náboženského života zo 17. storočia na Slovensku
Cisár Rudolf II. vrátil katolíkom košický dóm (1603), ktorý dovtedy vlastnili protestanti, a z Košíc a Levoče vypovedal protestantských kazateľov. Uhorský snem protestoval proti rekatolizačným aktivitám panovníka (1604). Cisár protest zamietol a zakázal snemu rokovať o náboženských otázkach. Sedmohradské knieža Štefan Bočkay rozpútal ozbrojené povstanie proti panovníkovi, ktoré sa skončilo mierovou zmluvou so zárukou náboženskej slobody pre privilegované stavy bez ujmy katolíckeho náboženstva (1606).
Na žilinskej synode (1610) sa konštituovala evanjelická cirkev a. v. v Uhorsku. Zriadila si tri územné superintendencie pre západné a stredné Slovensko a dve pre východné Slovensko. Superintendentmi sa stali Slováci Eliáš Láni, Samuel Melík a Izák Abrahamides. Ostrihomský arcibiskup František Forgáč povolal do Trnavy jezuitov, ktorí si tam zriadili strednú školu – kolégium (1615) a z iniciatívy Juraja Drugeta založili kolégium aj v Humennom. Začiatkom intenzívnej rekatolizácie Uhorska sa stalo nastúpenie Petra Pázmaňa na post ostrihomského arcibiskupa (1616) a vymenovanie katolíka Žigmunda Forgáča za palatína (1616). Do katolíckej cirkvi sa vrátili rody Esterházy, Druget, Rákoci, Révaj a časť Turzovcov. V Košiciach boli v roku 1619 betlenovskými povstalcami zavraždení traja katolícki kňazi, ostrihomský kanonik Marek Križin, jezuita a riaditeľ humenského kolégia Štefan Pongrác a jezuita Melichar Grodecký. Vo Viedni bolo založené Pazmaneum (1623), kde študovali prevažne bohoslovci zo Slovenska. P. Pázmaň založil Trnavskú univerzitu (1635). Juraj Tranovský vydal zbierku českých duchovných piesní Cithara Sanctorum (1636), ktorá sa na stáročia stala spevníkom slovenských evanjelikov. Užhorodskou úniou (1646) prijalo 63 pravoslávnych kňazov katolícku vieru, čo sa považuje za začiatok gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jezuita Benedikt Sӧlӧši – Rybnický vydal v Levoči Canthus Catholici (1655), prvý slovenský spevník, ktorý sa v úvode odvoláva na cyrilo-metodskú a veľkomoravskú tradíciu Slovákov. V roku 1667 bolo založené Prešovské kolégium, evanjelická stredná a vyššia škola, neskôr centrum slovenského národného obrodenia. Pred bratislavský súd sa v roku 1674 dostavilo 336 protestantských duchovných a učiteľov, ktorých súdili pre proti štátne a proti katolícke postoje, pričom 94 odmietli podpísať reverz a po nevykonanom rozsudku smrti väčšinu predali na galeje.
Eliáš Láni (1570 – 1618) – Evanjelický duchovný, cirkevný a politický činiteľ. Vystupoval proti krypto kalvínskym tendenciám v slovenskom luteránstve, preto má zásluhu ako jedinečný ochranca sakrálneho umenia (Štít kresťanskej slobody v používaní obradov, konkrétne obrazov, 1595; Obrana kresťanskej slobody v používaní obrazov, 1599). Farár v Mošovciach (1597), turčiansky senior (1602). Zasadil sa o prijatie Formulae Concordiae (1608), ktoré zakotvovali jednotu evanjelikov a. v. na Slovensku vo vierovyznaní. Bol kazateľom a poradcom palatína Juraja Turza (1608). Láni je jeden z iniciátorov Žilinskej synody (1610), ktorou sa formálne ustanovila evanjelická cirkev a. v. na Slovensku. Bol prvý superintendent Liptovskej, Trenčianskej a Oravskej stolice. Na schôdzi troch superintendentov v Bytči presadil preklad Lutherovho Katechizmu do češtiny (vyšiel v Bardejove roku 1612). Patrí medzi najvýznamnejších tvorcov duchovnej poézie.
Svätí Košickí mučeníci – traja katolícki kňaza: ostrihomskí kanonik Marek Križin (1589 – 1619), jezuita a riaditeľ humenského kolégia Štefan Pongrác (1582 až 1619) a jezuita Melichar Grodecký (1584 – 1619). V čase Betlenovho povstania proti cisárovi Košice otvorili brány povstalcom a v proti katolíckej atmosfére, zradikalizovanej kalvínskymi kazateľmi, povstaleckí hajdúsi týchto troch duchovných uväznili a mučením nútili vzdať sa katolíckej viery. Keď to odmietli, brutálne ich zavraždili (7. sept. 1619). Pápež Pius Pius X. ich vyhlásil za blahoslavených (1905).
1618 – 1648 – tridsaťročná vojna zakotvila v Europas konfesionálne rozdelenie
Šopronský snem v roku 1681 obnovil náboženskú slobodu, hoci katolícka viera sa stala štátnym náboženstvom a protestanti mohli vyznávať vieru iba na vyhradených miestach (artikulárne kostoly).
(MULÍK, Peter. Náboženský život. In: Bartl, Július., Benža, Mojmír. a kol. Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., 2006. 62 s.)
