Mestá Slovenska – Prešov, Rožňava

Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov. Je to tretie najväčšie mesto na Slovensku. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Bela IV. z roku 1247. Koncom 13. storočia Prešov získava mestské výsady a neskôr sa stáva slobodným kráľovským mestom. V 14. až 15. storočí mesto zažilo svoj rozkvet, rozvíjalo sa tu remeslo a zakladali cechy. Bohatstvo mesta odzrkadlila aj výstavba meštianskych domov. Do histórie mesta sa neslávne zapísal rok 1687, známy ako prešovské jatky, keď na námestí na výstrahu kruto popravili dvadsaťštyri mešťanov, ktorí podporovali Imricha Thӧkӧlyho, vodcu protihabsburského povstania. V 19. storočí do mesta prichádzajú noví obyvatelia, zriadila sa gréckokatolícka eparchia, ktorá pritiahla množstvo Rusínov a významne zosilnela aj komunita židov. V tomto období sa zmodernizovala aj výroba soli, ktorá mala pre mesto a okolie veľký hospodársky význam. Medzi významné pamiatky mesta patria: Konkatedrála svätého Mikuláša, gréckokatolícka Katedrála sv. Jána Krstiteľa, ... kópia Turínskeho plátna, pravoslávny katedrálny Chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského, židovská synagóga, ktorá je jedna z najkrajších na Slovensku, radnica, Bosákov dom a iné.

Rožňava

Rožňava sa prvýkrát spomína v darovacej listine ostrihomského arcibiskupa z roku 1291. Mesto bolo pomenované podľa veľmi výnosnej bane Rosnoubana, kde sa ťažilo zlato a striebro. Rožňava sa stala baníckym mestom. Podľa charakteru mesta dostalo dôležité pomenovanie aj jej námestie: Námestie baníkov. Symbolom mesta Rožňava je 38 m vysoká strážna veža z polovice 17. storočia. Pravidelné podujatie v meste je tradičný Rožňavský jarmok, ktorý sa koná druhý septembrový týždeň pri príležitosti vzniku Roňavy. Osobnosťou mesta je Pavol Jozef Šafárik, básnik, historik a etnograf, po ktorom ja nazvané aj miestne gymnázium.

Literatúra:

Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 107 - 108.