Paličkovanie a výšivka na Slovensku
Paličkovanie sa vyvinulo ako osobitá svojrázna technika, ktorá znamená vznik nového druhu textilu. Na rozdiel od iných techník, paličkovaním sa vyrobí vždy iba čipka. Vyrába na vankúši alebo valci, nite sú navinuté na paličkách. Čipkárska výroba je na našom území známa od 16. – 17. storočia, keď do baníckych miest začali prichádzať nemeckí baníci s rodinami, ktorí so sebou priniesli aj umenie čipkárstva. Baníci nevlastnili pôdu, preto sa ich ženy, kým chlapi boli v bani, venovali výrobe čipiek. Na území Slovenska dosiahla čipka vysokú rozmanitosť, lebo slúžila najmä na ozdobu krojov a úžitkových predmetov, a keďže v každom kraji bol charakter ľudového odevu a predmetov iný, odlišná bola aj čipka. Objavovali sa hrubé konopné, ľanové a vlnené čipky, ale aj jemné žihľavové, bavlnené a hodvábne. Osobitnosťou sú farebné čipky v hrubom i jemnom vyhotovení. Produkcia čipiek v baníckych obciach bola obrovská. Už v 18. storočí sa ich predajom zaoberali obchodníci z dvadsaťjeden pohronských dedín. Najvýznamnejšími centrami čipkárok boli Špania Dolina a Staré Hory.
Výšivka patrila na Slovensku k najbohatším, najrozvinutejším a najvariabilnejším prejavom ľudového výtvarného umenia. Od konca 18. storočia sa kultúra výšiviek rozvíjala úmerne so zlepšením postavenia roľníctva a stupňujúcou túžbou po skrášlení odevu a postupne sa rozčlenila do početných miestnych variantov. Spočiatku sa zhotovovali ľanovou alebo konopnou niťou na podomácky vyrobenom plátne. Továrensky textil a výšivkové nite, ktoré sa objavili na prelome 18. a 19. storočia, nekládli medze motívom a škálu technologických postupov rozšírili do rôznych kombinácii stehov, farieb a kompozícii. Výšivkou ženy zdobili najmä odev a bytový textil. Odlišovali sa ňou každodenné príležitosti od sviatočných, vek a majetkové postavenie nositeľa. V slovenskej výšivke bol hojne zastúpený geometrický vzor, nezaostávali za ním ani rastlinné motívy. V menšom množstve sa objavili figurálne a zvieracie zobrazenia.
(Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 50)
