Počiatky náboženského a kultúrneho života medzi Slovákmi. 4. časť. Od Bernolákovcov po našu prítomnosť.
Slovenčina zjednocuje katolíkov i evanjelikov.
Cesta, označená Bernolákom, ukázala sa byť správnou, lebo si to žiadal sám slovenský život, aby sa mohol plne a samostatne rozvíjať. To uznali i sami evanjelici, ktorí sa dlho pridržali českého jazyka, no priklonili sa k slovenčine. V tomto boji za slovenčinu najväčšie zásluhy mal Ľudovít Štúr, ktorý svojim ohnivým duchom zapálil mnoho nasledovníkov. Hoci Štúr bol za slovenčinu strednú (nie bernolákovskú, západnú), jednako víťazilo presvedčenie, že Slováci môžu sa dať dokopy a zjednotiť len na základe slovenčiny. Slovenskí evanjelici a katolíci zjednotili sa v Čachticiach r. 1847 a spoločne sa rozhodli za strednú slovenčinu. V dobe Štúrovej vynikajúce zásluhy získal si v boji o slovenčinu a za práva národné rím.-kat. kňaz Dr. Andrej Radlinský.
Dr. Andrej Radlinský (1817 – 1879). Pochádzal z Dol. Kubína a po kňazských štúdiách vo Viedni začal veľkú buditeľskú a osvetovú prácu medzi Slovákmi. Už ako študent zbieral národné piesne a posielal J. Kollárovi do jeho „Zpievaniek“. Ako mladý kňaz pracoval v duchovnej správe v Ban. Štiavnici 1843-49, potom bol vydavateľom a redaktorom rozličných časopisov, ďalej organizátorom nášho národného a politického života a od r. 1861 farárom v Kútoch pri Šaštíne. V Ban. Štiavnici našiel široké pole účinkovania. Radlinský bol výborným kazateľom, dobrým organizátorom a tak čoskoro živým a písaným slovom rozhýbal celé okolie. Všade mal na mysli duchovné a hmotné povznesenie slk. ľudu. Preto všade zakladal spolky striezlivosti, aby chránil slk. ľud pred zhubnými následkami alkoholu. Týmito spolkami chránil duchovné a hmotné poklady ľudu. Najväčšie zásluhy má v tomto smere Štefan Závodník, rímskokatolícky kňaz, ktorý r. 1844 založil „Bratstvo striezlivosti“ a toto po celom Slovensku rozširoval. Keď roku 1846-47 zúril hlad, založil „Sporiteľnicu kresťanského milosrdenstva“ a do práce zapojil ženy vznešeného pôvodu, aby ich podporou zmierňoval biedu a nedostatok hladujúceho obyvateľstva. Jeho príklad odporúčali Štúrove „Slovenské národné noviny“, aby slovenský ľud netrpel biedu. No Radlinský nezabudol ani na duchovné povznesenie ľudu. On zakladal „nedeľné školy“ pre mládež a jeho zásluhou boli tieto školy rozšírené po širokom okolí. Pre vzdelanie mládeže zakladal knižnice a dobrým čítaním ich zaopatroval. On prvý založil medzi mládežou divadelnú družinu a s takým úspechom viedol divadlá, že si ochotníci mohli samostatnú dvoranu prenajať na predstavenie. Pre rozšírenie osvety založil Besedu slovenskú, aby sa mohlo obyvateľstvo zabávať slk. spevom, recitáciami a hudbou. Svojou národnou a kultúrnou prácou získal si natoľko priazeň evanjelikov, že okolo neho združovali sa bernolákovci i štúrovci. Jeho veľkú národnú prácu bolo poznať z toho, že ani jeden kraj nemal toľko odberateľov slovenských časopisov a kníh ako tento v čase účinkovania Andreja Radlinského.
Radlinský perom pracuje za národ.
Najväčšiu národnú prácu vykonal Radlinský svojim perom, ktorým zručne narábal v ťažkých bojoch za slovenské práva na stĺpoch rozličných časopisov. Boli to: „Poklady kazateľského rečníctva“, ktorým časopisom združoval kňazov, aby vydával ich kazateľské práce. Ďalej časopis „Cyril a Metod“, „Priateľ školy a literatúry“, „Katol. noviny“, „Slovenské noviny“, „Slovesnosť“, „Pešťbudínske vedomosti“. Pomocou týchto časopisov združoval Slovákov a organizoval slk. národné hnutie: prebúdzal národné povedomie, zastával práva Slovákov, bojoval za slovenské školy slk. úradníkov, za slovenské knihy, vôbec ukazoval smer všetkých, aby neochabli v práci a v boji, ale aby sa postavili na odpor nepriateľskému utlačovaniu. Pritom písal memorandá, v ktorých požiadavky Slovákov mali sa dostať do ríšskej rady, kde Slováci nemohli dostať zastúpenie pre nepriateľov slovenského jazyka. Takto získal biskupa Strossmayera, zástupcu Chorvátov; tento slovenské ponosy a požiadavky predniesol na ríšskej rade. Za jeho spolupráce vydávané boli zväzky Prostonárodnej Bibliotéky r. 1852-53, ktoré zväzky boli veľmi rozšírené a boli vlastne prvými učebnicami slovenskými. Veľká zásluha patrí A. Radlinskému, že vždy našiel štedrých podporovateľov, ktorí svojimi podporami umožňovali vydávanie slovenských časopisov a kníh.
Spolok sv. Vojtecha r. 1870.
Korunou Radlinského práce je založenie cirkevno národného spolku pre katolíkov – Slovákov Spolok sv. Vojtecha, r. 1870. V časopise Cyril a Metod pôsobil na srdcia Slovákov, aby svojimi peňažnými darmi pomohli založiť taký spolok, ktorý by vydával slovenské časopisy a ľudovýchovné knihy pre katolíkov – Slovákov. Radlinský dobre vystihol smutnú skutočnosť, že slovenské časopisy preto zanikajú a vydávane kníh preto viazne, lebo sú hmotne závislé na vydavateľovi alebo redaktorovi. Spolok sv. Vojtecha mal zabezpečiť hmotnú mravnú podporu slovenskému tlačenému slovu a tým jeho budúcnosť mala sa stať spoločným záujmom všetkých Slovákov. Na jeho výzvu hneď prišlo 1000 zlatých; bol to prvý veľkodušný dar Juraja Tvrdého, nitrianskeho kanonika. Jeho brat Ján a sestra Anna Derčíková darovali po 20 zlatých. Nechýbala ani podpora biskupa Štefana Moysesa. Títo šľachetní darcovia otvorili srdcia ďalších nasledovníkov a priaznivcov. Spolok sv. Vojtecha mal byť pomníkom pri tisícročných slávnostiach príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko r. 1863. No práca a boj za potvrdenie stanov spolku oddialili šľachetné úmysly zakladateľove až na rok 1870. Odvtedy tento spolok stal sa baštou kresťansko-národnej osvety medzi pospolitým ľudom; kniha svätovojtešská udržiavala národné povedomie širokých vrstiev slovenských a nahradzovala nejestvujúcu školskú výchovu do prvého prevratu r. 1918. Do toho času Spolok vydal 3, 600.000 kusov slovenských kníh. Tento spolok združoval národných buditeľov a pracovníkov, ktorí svojou prácou a svojim nebojácnym priznávaním sa k slovenskému národu stali sa žiarivými svetlami v dejinách slovenských. Sú to najmä Dr. Andrej Radlinský, Ján Palárik, Ján Juriga, Juraj Slotta, Šimon Klempa, Pavol Novák, Andrej Kubina, Richard Osvald, Ambro Pietor, Fr. Veselovský, Ferko Urbánek, Anton Bielek, A. Kmeť, Ján Donoval – Tichomír, Martin Kollár, dlhoročný predseda Spolku, vodca slovenského národa Andrej Hlinka, ďalej Ferdiš Juriga, Jozef Buday... Radlinský veľmi záslužnú prácu vykonal vydaním krásnej modlitebnej knihy Nábožné výlevy, ktorá v tisícových exemplároch bola rozšírená medzi katol. ľudom. Je to najkrajšia, najrozšírenejšia kniha medzi Slovákmi. Keď modlitebná kniha zachránila ľud od národného odpadlíctva, ako hovorí Vajanský, tak zaiste to bola modlitebná kniha A. Radlinského.
Družina Radlinského.
Do kruhu Radlinského patrí Frant. Sasinek (1830-1914), kat. kňaz, ktorý písal historické diela z dejín slovenskej minulosti a bol spolupracovníkom pri vydávaní časopisov „Slovesnosti“ a „Cyril a Metod“. Bol jedným z najobetavejších podporovateľov slovenskej veci. Na slovenské ciele za celý život obetoval 50 tisíc zlatých, hoci sám často zápasil s hmotnými ťažkosťami.
Ján Palárik (1822 – 1870), kat. kňaz; tento svojim perom bránil Slovákov proti utlačovaniu a zato bol prenasledovaný od vlády. On prvý vydával časopis „Cyril a Metod“ a vyznačil sa ako spisovateľ ľudových divadelných hier, v ktorých prebúdzal lásku k národu a bičoval chyby národnej ľahostajnosti. Najobľúbenejšou jeho hrou je „Drotár“. Touto hrou bolo otvorené národné divadlo v Záhrebe roku 1863.
Jozef Viktorín, (1822 – 1874) rím. – kat. kňaz, získal si trvalé miesto v literatúre vydaním almanachov. R. 1858 vydal almanach Concordia, r. 1860 – 63 Lipa, 3 zväzky, a diela Hollého, Sládkovičove, Záborského.
Andrej Hlinka (1860 – 1938).
Spomedzi veľkých a zaslúžilých mužov vysoko nám žiari postava vodcu Andreja Hlinku. Andrej Hlinka je živým príkladom práce za národ, boja za národné práva a obetavosti za národné záujmy. Jeho práca a borba za národ nesie všade hrdé vyznanie, že je Slovákom a že verným synom slovenského národa ostane. Aby toto mohol vyznávať, chytí sa každej práce, prijíma utrpenia a žalár a neľakne sa nijakých prekážok. V tejto práci žiari mu pred očami heslo: Za Boha a národ! Za Boha život, za národ slobodu! V tomto znamení pracoval v spolkoch pre duchovné a hmotné povznesenie ľudu a bojoval v politike za práva slovenského národa. Andrej Hlinka neúnavne pracoval: písal články do novín, vydával knihy, politicky organizoval Slovákov, cestoval, kázal, rečnil celé hodiny a to niekoľko ráz cez deň, aby ohnivým slovom svojho zapáleného ducha podpálil srdcia národnej hrdosti a nepoddajnosti Slovákov. Spisovateľ Tido Gašpar správne pomenoval A. Hlinku ohňo jazykom slovenského národa. Naozaj Hlinka svojim iskrenným duchom sypal oheň do sŕdc všetkých Slovákov: oheň, ktorý zapaľoval rodo lásku, oheň, ktorý pálil v srdciach slovenské neresti, chabosť a sladkosť, oheň, ktorým vlieval odvahu a smelosť nepoddať sa a neklesať. Týmto strhol na seba Slovákov do práce a do boja za slovenčinu a za právo, aby na Slovensku rozhodovali Slováci. Zásluhou Hlinkovou vzniklo široké národné hnutie Slovákov – autonomistov. Slováci – autonomisti na čele s Hlinkom 20 rokov pracovali a bojovali za autonómiu Slovenska a bývalej Česko- slovenskej republike, ako to mali Slováci zabezpečené v Pittsburghskej dohode.
Preto Hlinku miloval slovenský ľud a pomenoval ho svojim otcom a radostne spieval, keď videl jeho majestátnu postavu na verejných zhromaždeniach, ba často nosil ho na svojich ramenách. Dohorel Hlinkov požehnaný život a zanechal nám pre všetky časy príklad, ako milovať národ a národu slúžiť. Hlinka stal sa najväčším synom slovenského národa. Z tejto práce a borby Hlinkovej vyrástla samostatnosť slovenského národa 6. okt. 1938, ktorú vyhlásil jeho zástupca a dlhoročný spolubojovník slovenskej autonómie Dr. Jozef Tiso v Žiline.
Týmto vyhlásením vláda slovenských vecí prešla do rúk slovenských: slovenčina stala sa úradnou rečou na Slovensku a Slováci dostali prístup do všetkých úradov. Vyvrcholením úsilia za samostatnosť bol 14. marec 1939, keď ministerský predseda Dr. Jozef Tiso vyhlásil samostatný Slovenský štát. Vtedy po tisíc rokoch obnovený bol Slovenský štát, ktorý kedysi spravovali samostatne slovenskí panovníci počnúc kniežaťom Pribinom. Slováci dostali svoj domov, svoju vlasť, svoju štátnosť. Nech duch Hlinkov spojí všetkých Slovákov v láske a oddanosti za blaho a lepšiu budúcnosť obnoveného Slovenského štátu!
František Nemec: Cirkevný dejepis. Učebnica cirkevných dejín pre nižšie triedy stredných škôl a pre mešt. Školy, Trnava : Spolok sv. Vojtecha. 1937, s. 153 – 161.
