Tkáčstvo a Rezbárstvo

Tkanie je najstarší spôsob zhotovovania kobercov a plátna. Tkáčske stavy boli dôležitou súčasťou takmer každej domácnosti, najmä na dedinách. Tkalo sa prevažne v zime, keď nebola práca na poli. Plátno slúžilo ako materiál na zhotovovanie odevov, obrusov, uterákov, obliečok na periny, vriec, ale i ďalších výrobkov dennej potreby. Zvyšky odevov a látok sa zase po nastrihaní na tenké pásiky stali materiálom na zhotovovanie kobercov. Spiš, Šariš, Orava, Gemer a Liptov produkovali státisíce metrov plátna a plátenníctvo sa tam stalo doplnkovým zamestnaným obyvateľov. Tkáči zväčša patrili medzi najchudobnejších remeselníkov. Najviac ich bolo na slovenko – moravskom pohraničí a na Žitnom ostrove. Na východnom Slovensku vzniklo päťdesiat tkáčskych cechov. Poslední tkáčski remeselníci pracovali v 50. rokoch minulého storočia na juhozápadnom Slovensku.

Rezbárstvo

Výraznú časť ľudového umenia tvorí rezbárstvo. Venovali sa mu výlučne muži, bez ohľadu na zamestnanie, a uplatňovalo sa pri predmetoch rôzneho zamerania. Jednoduchými rezbárskymi motívmi, ktoré väčšinou vychádzali z bežného života, zdobili poľnohospodárske nástroje (hrable, kosy, oje...) a pracovné nástroje žien (praslica, kolovrat, krosná, čipkárske paličky...).

Stolári rezbami zdobili nábytok, ktorý v závislosti od motívov používali aj na rôzne obrady. V rezbárstve nezaostávali ani bačovia, ktorí vyrezávali bačovský riad, formy na syr, pastierskej palice a črpáky. Najväčší rezbársky dekor sa objavoval na stavebných prvkoch: bránach (Zvolen, Vráble, Levice), štítoch, pavlačiach, gánkoch, prístenných stĺpoch (Gemer, Hont), prekladoch okien, dverí (severné Slovensko). Práce väčších rozmerov boli i na prícestných a náhrobných krížoch, stĺpových náhrobníkoch (Gemer, Novohrad), ktoré vyrábali najmä dedinskí nadšenci. Umenie rezbárov sa zachovalo aj v podobe sôch, či už svetských, či sakrálnych. Veľkej obľube sa tešia vyrezávané betlehemy, z ktorých najkrajší je vystavený v Rajeckej Lesnej.

(Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 47)