Kežmarok vynikal počtom remeselníckych dielní na Slovensku. V roku 1715 ich mal 263. Iba Košice (oveľa väčšie) mali o dve dielne viac.

Spiš nie je taký úrodný ako južné Slovensko. Ešte v devätnástom storočí bol hlavnou poľnohospodárskou plodinou – ľan. Dnes je Spiš významnou zemiakarskou oblasťou Slovenska. Výskumný ústav zemiakarsky má sídlo vo Veľkej Lomnici.

Uhorský kráľ Žigmund zálohoval v roku 1412 poľskému kráľovi Vladislavovi II. trinásť najbohatších spišských miest. Až cisárovná Mária Terézia, ktorá panovala v rokoch 1740 – 1780, záloh zrušila.

Spiš patril už v stredoveku medzi hlavné banské oblasti Slovenska. Bohatý výskyt železných a medených rúd v Slovenskom rudohorí spôsobil, že po Gemeri bol Spiš v ťažbe a spracovaní železa na druhom mieste v Uhorsku. V ťažbe medi bol v sedemnástom a osemnástom storočí na prvom mieste.

V Slovenskom raji sa vyskytuje 1903 druhov motýľov. Je to bezmála sedem desatín všetkých známych motýľov na Slovensku.

Na prechádzke po Slovensko raji by sme nemali obísť Skalu útočiska, po latinsky Lapis refugii. Preslávila sa v trinástom storočí, v čase mongolského vpádu. Mnoho Spišiakov sa na nej zachránilo.

Levoča, Kežmarok, Spišská Sobota a Spišská kapitula sú mestské pamiatkové rezervácie. Uchovali sa v nich celé sústavy budov, ulíc, ba i celé mestské jadrá v takom rozsahu, ako v nijakom inom kraji na Slovensku.

V storočnej vojne medzi Kežmarkom a Levočou o právo skladu zvíťazila napokon Levoča. V roku 1544 panovník nariadil Kežmarku „večné mlčanie“, po latinsky perpetuum silentium, čiže o tomto spore sa už nesmelo hovoriť.

Literatúra:

Ferko, V. Slovensko, moja vlasť. Bratislava: Národné literárne centrum, 1996, s. 59.